Ako vyzeral gothic v Slovensku 90. rokov?
Bazáre, pivničné kluby a kazety s hudbou nahratou od kamaráta. Takto vyzerali začiatky gothicu v Poľsku 90. rokov a ťažko to porovnávať s tým, čo sa vtedy dialo na Západe.
Gothic sa do Poľska dostal spolu s otvorením hraníc po roku 1989, no rýchlo nadobudol vlastnú podobu, silne poznamená miestnou realitou. Namiesto obchodov s hotovým subkultúrnym oblečením boli prerobené kúsky, bazár a vynaliezavosť. Výsledok bol prekvapivo súdržný, pretože spájal vplyvy zo Západu s tým, čo bolo práve dostupné.
V tomto článku nájdeš:
- odkiaľ a ako sa gothic dostal do Poľska a ako vyzerala scéna v tom čase
- čo sa nosilo a ako sa budovali outfity bez prístupu k západným obchodom
- čím sa poľská verzia gothicu líšila od tej západnej a čo z toho obdobia zostalo dodnes
Začíname.
Odkiaľ sa gotika vôbec dostala na Slovensko a kedy to začalo?
Gotika ako subkultúra začala prenikať do Poľska v druhej polovici 80. rokov, no skutočný rozkvet nastal po roku 1989. Otvorenie hraníc znamenalo prístup ku kazetám s hudbou, zahraničným časopisom a prvým kontaktom s ľuďmi z východu aj zo západu. Práve cez hudbu, najmä cez post-punk a darkwave, sa ďalší ľudia dostávali k tomuto štýlu a začínali hľadať niečo viac ako bežný rockový zvuk.
Dôležitú úlohu zohrávali miestne rozhlasové stanice a relácie púšťajúce alternatívu, ako aj kazety kopírované z ruky do ruky. Niekto priviezol z Berlína alebo Viedne platňu The Cure alebo Sisters of Mercy a zvyšok skupiny to vstrebával ako špongia. Okolo hudby sa začal formovať určitý spôsob obliekania, ktorý v Poľsku 90. rokov vyzeral trochu inak ako na Západe, pretože podmienky boli úplne odlišné. Stojí za to pripomenúť, že estetika gotiky sa za desaťročia vydala dlhú cestu od tých priekopníckych začiatkov.
Ako vyzerali gotické outfity v Poľsku 90. rokov a kde sa zháňalo oblečenie?
Gotika v Poľsku 90. rokov je téma, pri ktorej vidno, ako veľmi dokáže nápaditosť nahradiť plnú peňaženku. Obchody s alternatívnym oblečením prakticky neexistovali a to, čo sa dalo nájsť v bežných predajniach, sa na gotické outfity hodilo len zriedka. Ľudia sa zariadili, ako vedeli, a výsledky boli často naozaj zaujímavé.
Čierne oblečenie z trhoviska, preróbky a dovážané skvosty
Trhovisko bolo vtedy absolútnym centrom nakupovania. Na Jarmarku Europa vo Varšave alebo na miestnych trhoch sa dali nájsť čierne nohavice zo syntetiky, hrubé opasky s kovovými nitmi alebo kožené bundy z druhej ruky. Kvalita bývala rôzna, ale cena umožňovala experimentovať.
Preróbky sú samostatná kapitola. Bežná čierna košeľa dostala nové gombíky, dodatočné šnurovanie alebo ručne prišité retiazky. Kto vedel šiť, mal výraznú výhodu, pretože dokázal prerobiť čokoľvek na niečo, čo vyzeralo ako vystrihnuté zo západného magazínu. Dovezené veci, napríklad kožené náramky s nitmi alebo sieťované rukavice, kolovali medzi kamarátmi ako poklady.
Čo sa nosilo a ako sa to kombinovalo bez prístupu k západným obchodom?
Základom bola čierna farba vo všetkých odtieňoch a textúrach, od matného bavlneného trička až po lesklú syntetiku. K tomu sa pridávali široké nohavice s vysokým pásom, niekedy s retiazkou pripnutou na slučku, alebo dlhé sukne z ťažkej látky, ktoré sa dali kúpiť v bežnom obchode a jednoducho doladiť k zvyšku.
Kombinovanie sa zakladalo na intuícii a pozorovaní ostatných. Ťažké topánky, najčastejšie vojenské alebo pracovné, sa hodili takmer ku všetkému a dali sa zohnať bez väčších problémov. Celok dopĺňali šperky s krížmi alebo pentagramami kúpené na trhovisku a vlastnoručne maľované tašky. Výsledok bol eklektický, ale práve to dávalo vtedajším outfitom ich vlastnú atmosféru. Otázka, či gotická subkultúra obstála v skúške času, zostáva dnes rovnako aktuálna ako kedysi.
Kde sa stretávala slovenská gotická scéna a čo to znamenalo pre vzhľad?
V 90. rokoch boli centrom subkultúrneho života kluby a kaviarne vo veľkých mestách. Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina, každé z týchto miest malo svoje stretávacie miesto, často pivnicu s alternatívnou hudbou alebo rockový klub, kde sa dalo naraziť na ľudí oblečených v čiernom. Práve tam sa formovali miestne verzie štýlu, pretože sa sledovali ostatní, preberali nápady a vymieňali kontakty na krajčírky či trhové stánky.
Vzhľad bol úzko spätý s tým, kde sa človek pohyboval. Na koncerty darkwave alebo post-punkovej hudby sa hralo viac teatrálne, dlhé kabáty, ťažké topánky, veľa striebra. Na bežné stretnutia v kaviarni stačila čierna košeľa pre mužov, priliehavé nohavice a jeden výrazný doplnok. Neexistovala jedna povinná kombinácia, každé prostredie si vypracovalo vlastný štýl.
Festivaly a stretnutia zohrávali osobitnú úlohu. Priťahovali ľudí z menších miest, kde bola scéna príliš malá na to, aby vôbec existovala. Pre mnohých to bol prvý kontakt s niekým, kto mal prístup k lepšiemu oblečeniu alebo vedel, ako niečo ušiť. Odtiaľ pochádzali inšpirácie, ktoré sa potom vracali do Prievidze, Prešova či Nitry.
Čím sa slovenská verzia gothicu 90. rokov líšila od toho, čo sa dialo na Západe?
Na Západe fungovali obchody s gotickým oblečením už od konca 80. rokov. Na Slovensku niečo také jednoducho neexistovalo. To si vyžadovalo väčšiu kreativitu, no zároveň to znamenalo, že slovenská verzia tohto štýlu bola eklektickejšia a menej jednotná ako to, čo bolo vidieť na fotografiách z Londýna či Berlína.
Západné štylizácie z toho obdobia boli často prepracovanejšie z hľadiska konkrétnych podštýlov, ako napríklad viktoriánsky gothic alebo deathrock. Na Slovensku sa tieto hranice stierali, pretože dostupnosť materiálov bola úplne iná. Niekto mohol nosiť topánky z deathrocku, vlastnoručne ušitú sukňu vo vintage štýle a bundu z vojenského komisariátu, a nikto to nepovažoval za štýlovú chybu.
Všimla som si, že táto improvizácia dala slovenskej scéne niečo, čo západným náprotivkom trochu chýbalo, totiž voľnosť v kombinovaní vecí z rôznych estetických svetov. Výsledky bývali prekvapivé, ale len zriedka nudné.
Čo z toho obdobia prežilo a vidieť to v dnešných štýloch?
Dosť z tej estetiky žije dodnes, aj keď v pozmenenej podobe. Ťažké topánky s hrubou podrážkou, voľné čierne košele, striebro namiesto zlata, vrstvy látok rôznych textúr, to všetko sa vrátilo do obehu a bez problémov to nájdeš v aktuálnych alternatívnych štýloch. Ak chceš lepšie pochopiť zásady a prvky gotickej módy, oplatí sa pozrieť na širšie spracovanie tejto témy.
Jeden prvok prežil obzvlášť dobre: prístup k úpravám a skladaniu oblečenia z rôznych zdrojov. Kúpiš niečo z druhej ruky, prišiješ iný golier, pridáš kovové kovania, a hotovo. Nie je to otázka rozpočtu, jednoducho taký spôsob obliekania dáva zmysel a prináša zaujímavý efekt. Kovové kovania, nity či pracky kúpiš dnes v krajčírskych obchodoch alebo online za pár eur, a dokážu úplne zmeniť charakter bežnej bundy alebo opasku. Častá chyba je preháňať to s množstvom, tri, štyri prvky stačia na to, aby oblečenie vyzeralo premyslene, nie náhodne.
Vidieť tiež, že slovenská a česká scéna 90. rokov naučila mnohých ľudí flexibilite v kombinovaní toho, čo bolo dostupné. Dnes je táto schopnosť výhodou, nie nevyhnutnosťou. Niekto kombinuje viktoriánsku blúzku s militárnymi nohavicami, niekto iný nosí gotické doplnky s úplne bežným oblečením a aj to funguje. Taká voľnosť v kombinovaní vecí z rôznych cenových a štýlových kategórií je jednou z praktickejších lekcií, ktoré to obdobie zanechalo, a jej korene siahajú hlboko do vývoja gotickej módy v priebehu dekád. Aj jeden výrazný doplnok, napríklad široký kožený opasok s prackou alebo strieborný náhrdelník s geometrickým príveskom, dokáže dať celej štylizácii jasný smer bez toho, aby si musela prebudovávať celý šatník.
Gothic v Poľsku 90. rokov - čo stojí za to si zapamätať
Poľská gotická scéna 90. rokov vyrástla z obmedzení a vynaliezavosti, nie z hotových obchodných setov. To, čo vtedy vznikalo z prerábania a bazárových nálezov, malo v sebe oveľa viac individuality ako nejeden hotový look z katalógu. Mnohé z vtedajších riešení, ako vrstvy, ťažké topánky či striebro namiesto zlata, fungujú dobre aj dnes.
Ak ti tento štýl je blízky tomu, čo sama rada nosíš, pozri sa do obchodu Gotyka, kde nájdeš oblečenie a šperky v podobnom duchu, bez nutnosti prehľadávať bazáre.
