Odkiaľ pochádza gotická subkultúra?

Punk, čierna farba, Bauhaus a anglické kluby 80. rokov. Odkiaľ vlastne pochádza gotická subkultúra a čo spôsobilo, že prežila dodnes v toľkých rôznych podobách?

Gotická subkultúra vyrástla z post-punku na prelome 70. a 80. rokov v Spojenom kráľovstve. Spájala temnú hudobnú estetiku s charakteristickým prístupom k oblečeniu, umeniu a identite. V nasledujúcich desaťročiach sa rozvetvila do desiatok podštýlov a vďaka internetu sa dostala k úplne novým generáciám.

V tomto článku nájdeš:

• ako sa gotika formovala v jednotlivých desaťročiach a čo ju menilo
• čo vlastne tvorí gotickú subkultúrnu identitu
• či je gotika dnes stále subkultúra, alebo niečo viac

Začíname.

Ako sa gotika vyvíjala v priebehu desaťročí?

80. roky: prvé výrazné vzory v obliekaní a hudbe

Gotika ako samostatná subkultúra začala naberať tvar na prelome 70. a 80. rokov vo Veľkej Británii, priamo vyrastajúc z punk rocku a post-punku. Kapely ako Bauhaus, Siouxsie and the Banshees či The Cure budovali zvuk, ktorý rýchlo priniesol so sebou aj konkrétnu vizualitu.

V obliekaní vtedy dominovali čierne, priliehavé nohavice, kožené bundy, sieťované blúzky nosené na holom tele alebo na tričku, masívne topánky a veľa strieborných šperkov. Vlasy sa česali do výšky a líčenie bolo výrazné, bez ohľadu na pohlavie. Bol to štýl, ktorý vychádzal z klubov a koncertov, nie z módnych časopisov.

Treba mať na pamäti, že vtedajšia gotická móda vo svojich základoch vznikala z toho, čo bolo po ruke. Oblečenie sa často prerábalo svojpomocne, strihalo, farbilo na čierno alebo kombinovalo s vecami kúpenými v second handoch. Kožená bunda s nitmi mohla vyjsť na pár drobných, ak si ju kúpila na blšom trhu a sama upravila. Tento DIY duch bol vtedy rovnako dôležitý ako konkrétne strihy. Šperky zo striebra alebo kovu v tvare krížov, krúžkov a retiazok sa nosili vo veľkom množstve, často na viacerých prstoch naraz alebo vrstvene na krku. Nešlo o subtílnosť, ale o jasné vyjadrenie príslušnosti k scéne.

90. roky a rozvetvenie do podštýlov

V 90. rokoch gotika prestala byť jednotná. Scéna sa rozrástla a rozdelila na zreteľne odlišné smery, ktoré sa líšili nielen hudbou, ale aj strihom a výberom oblečenia. Cyborgotika priniesla syntetické materiály, reflexné prvky a industriálne doplnky. Romantická gotika sa vydala úplne iným smerom, k čipkám, korzetom, dlhým sukňam a odkazom na viktoriánsku estetiku.

Práve vtedy sa korzet stal jedným z rozpoznateľných prvkov gotickej garderoby, no nosil sa veľmi rôzne, ako vrchná časť outfitu alebo ako zvýraznenie pásu pod sakom. Rozmanitosť bola vtedy niečím prirodzeným, nie problémom, ktorý treba riešiť.

Rozdelenie do podštýlov malo aj praktické dôsledky pri nakupovaní a výbere oblečenia. Niekto fascinovaný cyborgotikou hľadal nohavice s množstvom zipsov, materiály ako PVC či nylon, platformy v industriálnom štýle a doplnky v odtieňoch neónovej zelenej alebo fialovej. Niekto na druhej strane scény skladal šatník zo zamatových korzetov, tylových sukní, čipkovaných rukavíc a brôšok s kameňmi v hlbokých, tmavých farbách. Tieto dva smery sa líšili takmer vo všetkom, od textúry látok až po siluetu, ktorú vytvárali. Práve táto rozmanitosť spôsobila, že gotika 90. rokov bola vizuálne taká bohatá a že mnohé z týchto prvkov sa dnes vracajú v nových kombináciách.

Prelom storočí a vplyv internetu na to, ako gotika vyzerá dnes

Internet zmenil všetko. Fóra, blogy a prvé platformy s hudbou umožnili ľuďom z malých miest objaviť subkultúru, ku ktorej predtým nemali prístup. Sama som si všimla, že veľa ľudí, ktorí dnes nosia gotické oblečenie, nikdy nebolo na žiadnom koncerte ani v žiadnom klube spojeným so scénou, a nie je na tom nič zlé.

Dnes sú hranice medzi podštýlmi plynulé. Niekto kombinuje romantické prvky s militárnymi, iný mieša gotiku s cottagecore alebo s estetikou dark academia. Oblečenie je dostupnejšie ako kedykoľvek predtým a inšpirácie sa šíria po celom svete v priebehu niekoľkých sekúnd. Gotika sa tak stále mení, no nestráca pritom svoje korene, a história gotickej módy od Batcave po súčasnosť ukazuje, akú dlhú cestu tento štýl prešiel.

Dostupnosť je však aj určitou výzvou. Keď si môžeš objednať gotické šaty odkiaľkoľvek na svete, vynára sa otázka kvality materiálov a skutočných rozmerov. Veľkostné tabuľky v nišových obchodoch bývajú neštandardné, najmä pri korzetoch a priliehavých sukniach, kde rozdiel dvoch centimetrov v páse výrazne ovplyvní pohodlie nosenia. Vždy sa oplatí skontrolovať tabuľku rozmerov konkrétneho výrobcu a nespoliehať sa na všeobecné označenie S, M alebo L. Internet tiež sprístupnil komunity, ktoré zdieľajú práve takéto praktické informácie, recenzie konkrétnych obchodov a fotky oblečenia na rôznych postavách. To je niečo, čo generácia 80. a 90. rokov jednoducho nemala.

Čo vlastne definuje gotickú subkultúrnu identitu?

Gotická identita nie je zoznam povinných prvkov oblečenia, ktorý treba odškrtávať bod po bode. Je to skôr spôsob, akým sa konkrétna estetika, hudba a postoj k svetu skladajú do niečoho celistvého pre danú osobu, nie nevyhnutne totožného s tým, čo nosí susedka z tej istej scény.

Hudba bola dlho tým, čo držalo subkultúru pohromade. Post-punk, darkwave, deathrock, gotický metal a neskôr aj ďalšie žánre vytvárali spoločného menovateľa pre ľudí, ktorí okrem zvuku hľadali aj určitý spôsob bytia. Oblečenie a vzhľad boli prirodzeným predĺžením toho, nie východiskovým bodom.

V praxi to znamená, že dve osoby, ktoré sa označujú za gotické, môžu vyzerať úplne inak. Jedna nosí viktoriánske čipky a korzety, druhá stavia na minimalistickej čiernej s industriálnymi prvkami, surových materiáloch a ťažkých topánkach. Obe môžu počúvať tie isté platne a cítiť sa súčasťou tej istej komunity.

Oplatí sa tiež pamätať, že štýl sa mení spolu s človekom. Niekto, kto roky nosil prepracované vrstevnaté outfity, môže časom prejsť na jednoduchšie kombinácie, napríklad čierne nohavice s rovnou nohavicou, kožená bunda a jeden výrazný doplnok v podobe širokého nitovaného náramku. To neznamená, že odchádza od subkultúry. Znamená to len, že jeho prístup k oblečeniu sa vyvíja spolu so životom, prácou a každodennými potrebami.

Zauważyłam, že pre mnohých ľudí je kľúčovým prvkom práve pocit príslušnosti ku konkrétnej scéne, nielen vzhľad. Preto niekto, kto sa o tento štýl začína zaujímať a ešte nemá vypracovanú vlastnú stylizáciu, môže byť súčasťou subkultúry rovnako autenticky ako niekto, kto chodí na koncerty roky. Subkultúrna identita sa buduje záujmami, vzťahmi a voľbami, nie tým, či máš dosť striebra na prstoch alebo či poznáš symboliku ankh v gotike.

Je gotika stále subkultúra, alebo už niečo iné?

Hranice medzi subkultúrou a širším kultúrnym prúdom sa rozmazávajú už roky. Gotika prešla etapou, keď bola úzko spätá s konkrétnymi miestami, ľuďmi a hudbou. Dnes ju ťažko uzavrieť do jednej definície a pôvod názvu gotika je sám osebe príbehom plným nečakaných zvratov.

Časť scény funguje naďalej ako klasická subkultúra, s festivalmi, klubmi, zinmi a pocitom spoločenstva založeného na hudbe a hodnotách, nielen na vzhľade. Wave-Gotik-Treffen v Lipsku každý rok priťahuje desaťtisíce ľudí, ktorí berú gotiku ako niečo oveľa viac než štýl obliekania. Na takýchto podujatiach je jasne vidieť, že rozhovory sa točia okolo konkrétnych kapiel, vydavateľstiev a nezávislých dizajnérov, nie len okolo toho, kto má prepracovanejšiu stylizáciu.

Zároveň sa gotická estetika dostáva do mainstreamu, objavuje sa v kolekciách veľkých značiek a na obálkach časopisov. To nemusí byť zlé znamenie. Zauważyłam, že pre mnohých ľudí bol práve kontakt s dostupnejšou verziou štýlu vstupným bodom k hlbšiemu záujmu o scénu a hudbu. Niekto si kúpi čiernu čipkovú blúzku v reťazci, začne hľadať podobné veci, narazí na nezávislé značky a potom na playlisty a fóra. Takto to často funguje.

Stojí za zmienku, že gotika nikdy nebola monolit. Už v osemdesiatych rokoch vedľa seba existovali ľudia sústredení výlučne na hudbu a takí, ktorých zaujímal predovšetkým odev, literatúra alebo umenie. Táto rôznorodosť scénu neoslabovala, skôr jej umožňovala priťahovať ľudí z veľmi rôznych prostredí.

Dá sa teda povedať, že gotika dnes funguje na viacerých úrovniach súčasne. Pre jedných je to aktívna príslušnosť k scéne, pre iných spôsob obliekania a pre ďalších voľná inšpirácia, z ktorej čerpajú selektívne. Žiadny z týchto prístupov nie je menej hodnotný ako ostatné. Gotická subkultúra sa ukázala byť natoľko pružná, že prežila niekoľko dekád bez rozpadu, čo samo o sebe hovorí dosť o jej sile.

Gotická subkultúra: odkiaľ pochádza a prečo stále existuje

Gotika začala pri hudbe a konkrétnych miestach, no rýchlo prerástla tieto hranice. To, čo sa začalo v britských kluboch, sa stalo niečím globálnym, rôznorodým a stále živým. Nie je to chvíľkový trend ani uzavretá kapitola dejín kultúry.

Ak ťa táto estetika zaujíma nielen ako história, ale aj ako niečo, čo chceš nosiť každý deň, pozri sa do obchodu Gotyka a prezri si dostupné kolekcie oblečenia a šperkov v rôznych podštýloch.